FARNOSŤ

Pre vyhľadanie dokumentu zadajte požadovaný textový reťazec do vyhľadávacieho okienka.

   



Počet súborov na stránke 45, s celkovou veľkosťou 2,2 MB počet stiahnutých súborov zo stránky 9 688


FARSKÉ OZNAMY (45)

   farské oznamy (veľkosť: 51,5 kB | pridané: 24.07.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 52,0 kB | pridané: 15.06.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 51,0 kB | pridané: 05.06.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 52,5 kB | pridané: 31.05.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 51,0 kB | pridané: 15.05.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 24.04.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 19.04.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 53,5 kB | pridané: 10.04.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 27.03.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 20.03.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 13.03.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 48,0 kB | pridané: 14.02.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 13.02.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 30.01.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 23.01.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 47,5 kB | pridané: 16.01.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 10.01.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 02.01.2017)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 27.12.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 21.12.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 12.12.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 05.12.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 01.12.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 21.11.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 14.11.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 07.11.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 50,5 kB | pridané: 31.10.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 17.10.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 11.10.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 26.09.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 12.09.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 30.08.2016)
   farské oznamy (veľkosť: 48,0 kB | pridané: 19.08.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 48,0 kB | pridané: 11.08.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 20.04.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 19.04.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 50,5 kB | pridané: 17.04.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 51,0 kB | pridané: 10.04.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 49,0 kB | pridané: 22.03.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 21.03.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 50,0 kB | pridané: 20.03.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 20.03.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 49,5 kB | pridané: 14.03.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 48,5 kB | pridané: 08.02.2016)
   Farské oznamy (veľkosť: 50,5 kB | pridané: 01.02.2016)


Poznámka: Súbory si prevezmite kliknutím na názov súboru vedľa ikony typu súboru.

RÍMSKO-KATOLÍCKA CIRKEV - farnosť Dolná Krupá

Adresa Nám. L. van Beethovena 552/14, 919 65 Dolná Krupá

Správca farnosti: dekan Mgr. František Bačík

Telefón +421 33 5577110 (kancelária) +421 908 168330 (správca farnosti) E-mail: fara.dolnakrupa@gmail.com

IČO: 34013130    DIČ: 2021150978 Farský účet číslo: 5066440909/0900

Aktuálne informácie o živote vo farnosti nájdete na stránkach Facebooku.

KOSTOL SV. ONDREJA

KOSTOL DOLNÁ KRUPÁ

KOSTOL DOLNÁ KRUPÁ

Farský kostol predstavuje významnú pamiatku sakrálnej architektúry zo začiatku 19. storočia a patrí medzi architektonické dominanty Dolnej Krupej. Bol dokončený v roku 1811 a vysvätený v roku 1813. Zaraďuje sa medzi pamiatky klasicistického štýlu a je postavený na mieste staršieho gotického kostola z roku 1465. Kostol je jednoloďový s vežou a vstupným portálom orientovanými do ulice. Po stranách presbytéria boli pristavané sakristia a oratórium v podzemí s hrobkou rodiny Brunsvikovcov. Nie príliš nápadný exteriér budovy ukrýva umelecky cenné pôvodné dotvorenie interiéru s dielami od uznávaných majstrov svojej doby. V duchu klasicizmu sú zhotovené všetky oltáre, krstiteľnica i kazateľnica. Najhodnotnejšími umeleckými dielami sú hlavný oltár Sv. Kríža s obrazom Ukrižovaného Krista a náhrobok rodiny Brunsvikovcov. Aj zvyšné dva oltárne obrazy pochádzajú z obdobia krátko po dokončení kostola z roku 1813. Pod oratóriom sa nachádza rodinná hrobka Brunsvikovcov, v ktorej je pochovaný aj najslávnejší majiteľ kaštieľa panstva Jozef Brunsvik (1750-1827), ktorý mal najväčší podiel na stavbe nového kostola.

Z hľadiska umeleckého tvaroslovia sa kostol v Dolnej Krupej zaraďuje medzi pamiatky klasicistického štýlu. Patrí k sakrálnym stavbám jednoloďového typu. Hlavná os kostola je orientovaná severovýchodne juhozápadným smerom, čo bolo predurčené historickým vývojom zástavby v tomto priestore. Budova má pozdĺžny pôdorys a vnútorný jednoloďový priestor zaklenutý tzv. pruskými klenbami. Fasáda je skromne dotvorená plošným tvaroslovím pilastrov a lizén. Veža je vstavaná do priečelia.

Loď kostola Loď je preklenutá troma poľami pruskej klenby. Klenbové pole má v pôdoryse tvar obdĺžnika a pásy klenieb dosadajú na hlavice pilierov.

Svätyňa (presbytérium) Presbytérium je zaklenuté jedným poľom klenby. Je ukončené pravouhlým uzáverom a osvetlené dvoma oknami. Sú k nemu pristavané dva bloky - sakristia a oratórium.

Oltáre a oltárna architektúra V súčasnosti sa vo farskom kostole nachádzajú tri oltáre: hlavný a dva bočné. Hlavný je oltár Sv. Kríža a bočné sv. Andreja a preblahoslavenej Panny Márie. Všetky sú pôvodné a zhotovili ich do novostavby kostola v rokoch 1811 až 1813.

Hlavný oltár kostola Podľa architektonického tvaroslovia je oltárna stena klasicistická, z hľadiska celkovej koncepcie je oltár edikulový. Edikula pozostáva z postranných stĺpov, horného kladia s vlysom a trojuholníkového štítu vo vrchole. Takýmto spôsobom je vlastne orámovaný oltárny obraz. Jeho autorom je viedenský maliar Francesco Caucig, pôvodom Slovinec - Franc Kavčič (1755 - 1828) a architektonické riešenie oltára navrhol slávny uhorský architekt Michael Pollack (1773-1855).

Náhrobok Brunsvikovcov Najcennejšie umelecké dielo v kostole je venované grófovi Jozefovi Brunsvikovi a jeho synovi Augustovi. Ich spoločný pyramidálny náhrobný pomník je jedinečnou pamiatkou sochárstva prvej polovice 19. storočia, na Slovensku ojedinelý.  Monumentálny pomník dala zhotoviť vdova po grófovi Mária Anna Brunsviková.  Autorom je sochár Štefan Ferenczy (1792 - 1856) a v kostole bol postavený v roku 1841.

Bočné oltáre Bočné oltáre sú takisto pôvodnými prvkami. Prvý (pri pohľade z lode vľavo) je zasvätený sv. Andrejovi -patrónovi kostola, druhý Panne Márii. Oltáre sú osadené oproti sebe pri bočných stenách lode pod prvým klenbovým poľom.

Kazateľnica Kazateľnica (ambona) je samostatným architektonickým prvkom umiestneným vpravo od hlavného oltára (pri pohľade z lode). Patrí k pôvodnému zariadeniu kostola a dokončená bola pred rokom 1813.

Krstiteľnica Krstiteľnica (baptistérium) spolu s kazateľnicou umiestnením na exponovanom mieste umocňujú dojem pri pohľade z lode do presbytéria. Architektúra krstiteľnice svojím decentným umeleckým stvárnením rovnako predstavuje vzácny príklad klasicistického umenia.

Krížová cesta 14 zastavení krížovej cesty bolo v kostole osadených v roku 1891 -  sú maľované podľa predlohy rakúskeho maliara českého pôvodu Jozefa Führicha (1800-1876)

Organ Terajší dvojmanuálový organ s 20 registrami bol do kostola zakúpený v roku 1949.  Nahradil starší organ od slávneho slovenského organára Martina Šaška z roku 1855.  Pri príležitosti posviacky nástroja hudobný skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský zložil 150. Žalm pre miešaný zbor.

Mauzóleum Mauzóleum Chotekovcov dokončili v roku 1895 podľa projektu viedenského architekta Stanislausa Hanuscha. Objednávateľom bol majiteľ kaštieľa Rudolf Chotek, ktorý doň dal pochovať svoju mladú dcéru i manželku. Označuje sa prívlastkom neorenesančné a zaraďujeme ho k ukážkovým príkladom neoslohovej architektúry z prelomu 19. a 20. storočia na našom území. V roku 1946 doň pochovali aj poslednú príslušníčku rodiny Máriu Henrietu Chotekovú - ružovú grófku (nar. 1863). V mauzóleu bolo postupne pochovaných šesť príslušníkov rodiny Chotekovcov. Okrem spomínaných ženských členiek rodu, to bol aj samotný gróf Chotek, jeho syn Rudolf Chotek ml. a dcéra Gabriela Schönbornová.

2014- František Bačík
2009-2014 Miroslav Kováč
2001-2009 František Očenáš
2001 Ľudovít Buček - SJ (zast. z Trnavy)
1995-2001 Viliam Jablonický - SDB
1987-1995 František Chudý - SDB
1994 Peter Krajčík (zast. Naháč)
1959-1987 P. Alojz Anton Čapkovič - OFM
1958-1959 Kamil Michal Chovan - OFM
1958 Jozef Franta
1957 Anton Regeš
1956 Anton Žilínek
1955 Imrich Hoferka
1954 Pavol Bachan
1951 Anton Grman
1950 Vojtech Mikulka
1948-1958 Alojz Martinec,ThDr.
1947 Karol Goda
1947-1948 Jozef Hrčka
1946 Karol Kolečanský
1943 Alojz Martinec, František Kostolný
1941 Hubert Orthofer, Ladislav Antalík
1939 Jozef Hrčka
1938 Pavol Gajdoš
1938 Štefan Kollár, Anton Múčka
1935 Ján Černák
1915 Jozef Holeksy
1914 Vavrinec Kostka
1913 Ľudovít Unger
1913-1947 Ján Gálik (zomrel a pochovaný v D.K.)
1912-1913 Jozef Garai
1911 Jozef Garai
1908 Ján Gálik
1905 Ľudovít Czaudt
1903 Štefan Ravasz
1902 Jozef Revay
1901 Eduard Horák, Michal Žák
1899 Imrich Klas
1898 Karol Žetko
1896 Anton Turčín
1896-1912 Anton Rácz (tu umrel a je pochovaný)
1896-1896 Kornel Kausek
1896 Ján Biringer
1892-1895 Pavel Ernyei
1891 Ján Kubina
1891 Ladislav Pitthord
1890 Ján Ochaba
1889 Ignác Chrenko
1888 Ignác Čizmaria-OFM
1882-1887 Martin Kollár
1881 Sebastián Turinič
1881-1892 Andrej Kubina
1880 Justín Bidický
1863 Ferdinand Vágner
1861 František Veis
1851 Móric Astler
1849 Karol Kanovič
1848-1881 František Jalovecký
1847 Ján Paluďai
1844 Štefan Nagy
1844 František Jalovecký
1840 Michal Lančík
1837 Martin Kiška
1834 Eduard Valy
1832 Ján Spál
1831 Jáj Dolnai
1831-1848 Anton Knapp (umrel v D.K)
1829 Ján Jursa
1829 Ľudovít Nozdrovický
1813 Adam Hájek
1804-1831 Ján Kontos (umrel v D.K.)
1790-1804 Juraj Ujazdovský
1787-1790 Jozef Antoni, (umrel v D.K.)
1786-1787 Rudolf Hiray, admin.
1742-1785 Mikuláš Tarnóci
1734-1742 Ladislav Thot
1720-1734 Ján Ethei
1719-1720 Juraj Šúrovský
1713-1719 Štefan Svätojurský
1712-1713 Ján Gajan
1682-1712 Ján Hlavatý-Novotný
1679-1681 Ján Barčai
1679-1679 Adam Ján Vaškovič
1678-1679 Mikuláš Svetenai
1675-1678 Martin Maršalik
1673-1675 Ľudovít Fabry
1664-1673 Ľudovít Krištofovič
1647-1663 Štefan Kopčáni
1632-1634 Štefan Chynoranský (Hinorani)
1561-1562 Štefan Hieronym

Filiálka Horná Krupá

KOSTOL HORNÁ KRUPÁ

KOSTOL HORNÁ KRUPÁ

Obec Horná Krupá leží na Trnavskej pahorkatine v plytkej dolinke Krupského potoka, južne od pohoria Malých Karpát, ktoré sú vzdialené od obce 2 km. S počiatku boli 3 obce: Dolná, Stredná a Horná Krupá. Po spojení Dolnej a Strednej vznikla Dolná a Horná Krupá zostala. Prvý záznam o histórii obce Hornej Krupej  je z vizitácie bratislavského arcidekanstva z roku 1390 kedy ostrihomský arcibiskup Ján Kanizsay nariadil preskúmať všetky farnosti  bratislavského arcidekanstva (Fejer,CDX,VIII,313).

V obci je rímskokatolícky kostol svätého Mikuláša, ktorý bol  postavený v barokovom slohu v rokoch  1741 - 1746. Stavba bola finančne podporovaná grófom Antonom Brunsvikom a finančnými zbierkami od farníkov. Kostol je zasvätený svätému Mikulášovi a posvätený 7.októbra 1746 na sviatok Ružencovej Panny Márie. V roku 1780 bola kostolná loď  predĺžená a jej pôdorys má pozdĺžny jednoloďový tvar. V roku 1906 bol kostol zemetrasením veľmi poškodený a opravený až v rokoch 1912 -1914 kedy bola pristavená aj veža zo severnej strany a v roku 1925 boli dodané 4 zvony trnavčanom Fridrichom Vilhelmom Fischerom.  Maľovka kostola je z roku 1937. Ide o maľby obrazov štyroch evanjelistov, svätej Terézie a svätého Alojza a iné biblické výjavy zhodné s architektúrou v barokovom štýle. Vzácny a veľmi kvalitný orgán pochádza z Krnova z roku 1930, ktorého staviteľom je Gebrüder Rieger - Jagendorf.

Hlavný oltár z roku 1760 s ústredným obrazom Ružencovej Panny Márie ktorý je osadený do honosného pozláteného rámu  pochádza z jezuitského kostola zo Skalice, po bokoch je doplnený kľačiacimi anjelmi. Ostatné oltáre, oltár sv. Mikuláša patróna kostola a oltár sv. Jozefa sú štýlovo prispôsobené hlavnému oltáru. Sú z roku 1936, tiež  kazateľnica, Krížová cesta, Betlehem a toto všetko je dielom miestneho rezbára majstra Štefana Hláveka.  Výročie posviacky slávime 1. októbrovú nedeľu.